V severovýchodnej časti Slovenska v očarujúcom zákutí, ktoré obkolesujú lesy horného Šariša, na pravej strane malebnej rieky Tople leží obec Nemcovce. Obec bohatá na históriu v niektorých oblastiach ešte neprebádajú. Prvá zmienka o obci siaha do prvej polovice 14. storočia kedy nachádzame prvé názvy obce. Postupne sa prepracovala k tomu, pod akým vystupuje dnes.
Bohaté dejiny má aj Dobrovoľný hasičský zbor Nemcovce, ktorého história začala oveľa skôr, ešte v 19. storočí. Časté obdobia sucha, ktoré postihovali obyvateľstvo Uhorska, mali za následok nielen hladovanie miestneho obyvateľstva, ale aj nebezpečenstvo požiaru. Ten za takýchto podmienok, keď voda bola cenená viac ako zlato, mohol prerásť do obludných rozmerov. To si uvedomovala aj vtedajšia moc. Preto c.k. úradníci dávali súhlas k vzniku prvých dobrovoľných hasičských zborov. Tie vznikali hlavne vo veľkých mestách. Boli to hlavne cechy, ktoré boli dobre organizované. To prebiehalo v 17.-18. storočí. Koncom 19. storočia sa požiarna ochrana v Uhorsku ocitla v kríze, nakoľko štát značne požiarnu ochranu zanedbával. Od roku 1893 sa organizovali župné hasičské jednotky (zväzy). Ich úlohou bolo utvárať jednotné hasičstvo v rámci župy, zabezpečovať jeho rozširovanie, zdokonaľovanie, ako aj dodržiavanie zákonov a nariadení a starostlivosť o svojich členov. Pravidelne organizovali porady a zjazdy slúžiace k mravnému povzneseniu hasičstva i technickému vzdelávaniu zástupcov zborov a funkcionárov. Najvýznamnejšie funkcie v zboroch zastávali spravidla vysokí administratívni pracovníci (podžupani). Najdôležitejšou hybnou silou bol župný alebo okresný (obvodný) hasičský dozorca, volený taktiež z radov vyšších župných alebo okresných úradníkov. Jeho prvoradou úlohou bolo zabezpečovať chod zboru po organizačnej a hospodárskej stránke. Aby mohli dobrovoľné hasičské zbory plniť náročné úlohy pri záchrane ľudských životov a materiálnych hodnôt pred živelnými pohromami, museli mať detailne organizačne premyslenú vnútornú štruktúru, založenú na dobrovoľnosti, disciplíne a veliteľskej právomoci. Hasičské hnutie vznikajúce na spolkovom základe preberá preto mnohé prvky, hlavne z oblasti vojenstva (rovnošata, funkčné označenie, povelová technika a terminológia, formovanie útvarov a.i.).
Najstarším písomným dokumentom o existencii hasičských jednotiek v našej obci je „Hlavná správa o založení a štruktúre hasičskej organizácie Šarišskej župy s prihliadnutím na zadelenie obci do stotín, oddielov, s menami veliteľov“, zo dňa 22.júla 1894. Hasičstvo v Šarišskej župe sa členilo na šesť hasičsko-dozorných okresov (obvodov) s 37 stotitami, 98 oddielmi (zbormi), 207 čatami v 380 obciach župy. V rámci župnej hasičskej organizácie bola vytvorená pre obce Nemcovce, Porúbka, Marhaň a Vyšný Kručov samostatná hasičská čata, ktorej velil Marcel Wollnér (notár v Marhani). Čata patrila k XXIII. Harhajskej stotine, ktorej veliteľom bol statkár Albert Deszeffi. Tá tvorila Topľanský obvod, ktorý spravoval oblastný slúžny Rády Antál (rodák z Harhaja). I.svetová vojna mala nedozerne následky na povojnové usporiadanie, padla monarchia na troskách, z ktorej vznikli nové štáty. Pádom monarchie padlo aj vtedajšie organizovanie DPO na vtedajšie pomery. Vyvstala teda otázka, ako ďalej. Tejto otázke sa venovali dvaja významní činitelia novovznikajúcej organizácie, ktorej cieľom bolo zastrešiť všetkých hasičov. Boli to Miloslav Schmid, prvý predseda a Vojtech Nemak, prvý veliteľ ZHJ na Slovensku. Títo dvaja činovníci vystupovali na začiatku celého diania okolo založenia ZHJ. Po rozpade monarchie začali pracovať na založení organizácie, ktorá by pokračovala v už započatom diele. Hasiči z celého Slovenska sa tak 6.8.1922 schádzajú v Turčianskom Svätom Martine a zakladajú organizáciu, ktorou nadviazali na činnosť spred 1. svetovej vojny. Po Slovensku sa na úrovni okresov zakladali OHJ, ktoré napomáhali pri zakladaní hasičských jednotiek v obciach. V novembri 1926 došlo k založeniu OHJ č. 75 v Giraltovciach. K založeniu DHZ v Nemcovciach dochádza 15.5.1935, kedy sa mladí chlapi rozhodli založiť zbor. Prvým predsedom sa stal Juraj Greško a veliteľom DHZ Ján Hvišč. Medzi členov ďalej patrili Juraj Chlebovský, Jozef Chlebovský, Juraj Šima, Ján Bolišinga, Andrej Antolik, Ján Kendra, Juraj Kendra a Andrej Knapčik. V začiatkoch zbor nedisponoval rozsiahlym technickým vybavením. Prvou zásahovou technikou bola dvojkolesová ručná striekačka, ktorú obec zakúpila od majiteľa mlyna v Kurime. S ňou zasahovali pri požiaroch v prvých rokoch až do konca vojny. K zmene vedenia DHZ došlo v roku 1948, kedy funkciu predsedu prevzal Andrej Goliáš a ako veliteľ bol zvolený Tomáš Šima-Juriček. Až pod ich vedením sa DHZ dopracoval k novej technike. Stalo sa tak na krajskom kole súťaže v požiarnickom športe v Prešove v roku 1956, kde družstvo obsadilo 1. miesto a vecnou cenou bola PPS-8. Pod týmto vedením dosiahol DHZ veľa pekných úspechov a v okrsku Kurima patril dlhé roky k najlepším. Popri technike získali v sedemdesiatich rokoch vecnú cenu aj naši dorastenci, keď za 1. miesto na krajskom kole v Prešove dostalo komplet celé družstvo uniformy. Najväčší požiar postihol našu obec 16.6.1966, kedy pri hasení požiaru pomáhali i hasiči z okolitých obcí. Mnohí pomáhali kyvadlovou dopravou dostať vodu na požiarovisko, ďalší likvidovali priamo miesto požiaru. Aj napriek enormnej snahe zasahujúcich jednotiek ľahko popolom až 9 stodôl. Tomáš Sima-Juriček velil DHZ až do konca 70-tych rokov, kedy sa odsťahoval z obce. Po jeho odchode vykonávali funkciu veliteľa Jozef Pyrž a Jozef Dančo, v rokoch 1990-2006 Ján Katušin. Od roku 2006 je vo funkcii veliteľa Ing. Ján Goliaš, ktorý zároveň pracuje ako riaditeľ KR HaZZ v Prešove. Predsedom bol Ján Žulták a od roku 1990 je ním Pavol Chlebovský. Od roku 2011 je predsedom DHZ Nemcovce Ing. Ján Goliaš a veliteľom Daniel Knapčík